Barry Davies BEM: Přežití - techniky a tréning pro přežití v přírode
Část: Základní vybavení / voda

Som typ nadšenca. Čiže keď sa nadchnem pre voľačo, musím to čo najskôr, najlepšie ihneď, realizovať. No a tento (nie môj) nápad sa mi zdal ... no prinajmenšom pozoruhodný. Vláčim síce von čutoru, keď sa ide šlapať vyššie a na dlhšie, tak plastovku, PET - ku. Ale keďže takáto záležitosť voľajaké to miesto zaberie v už aj tak napráskanom batohu (nejako moc neobdivujem tie primontované zboku na bagáži, skrátka tam tá plastovka vyzerá otrasne), a naopak , keďže som už zopár raz musel vodou šetriť, prípadne za vodou zliezať kdesi nižšie, videla sa mi služba táto tohoto zariadenia praktická. Do čutorky a plastovky vodička na pitie a keby hrozil kritický dlhý suchý úsek, alebo pred varením, nabrať zásobu do čohosi, čo inak zaberie minimálne miesta. Takže ... šprcka. A keď bude žena moja milovaná taká láskavá, spichne mi z celtoviny valcovitý obal, ktorým ten primák bude chránený pred prepichnutím, naň popruhy, no a môžem celý ten komplet nosiť primontovaný zvonku bez toho, že by pôsobil rušivo, lebo bude celtový. Predsa len, vkladať to do batohu sa mi zdalo riskantné - v bágli pracujú rôzne tlaky, veď to poznáte, aké to je krájať rozsýpajúce sa krajce z polorozmačkanej  štricle chleba.
  Teraz vás možno napadlo - blbče, veď to si mohol do tej celty zabaliť rovno tú PET- ku a bolo by. Nebolo. Som nadšenec a musel som vyskúšať túto "horúcu novinku"! Tak.
  Ešte bolo treba doriešiť voľajaké tie detaily. Trebárs, ako tú gumu uzavrieť. Uzol? To to potom nemusím rozviazať, takže by bol použitý len jednorazovo. Teda šnúrka, alebo gumička ... ale veď pri troche opatrnosti by to rozuzľovanie mal ten primeros prežiť. A použiť sa znovu. A voda by sa preliala do prázdnej čutorky, alebo celá minula na varenie poživne. A "nádoba" sa potom jednoducho zbalí. No proste perfektne vymyslené! Tiež by som mal vysvetliť žene, prečo pribaľujem do batohu farebné malé krabičky s diskrétnym obsahom, ale to sa vlastne vyrieši spolu so žiadosťou o ušitie obalu. Rádoby - vtipným poznámkam sa ale asi aj tak nevyhnem.
  No a ešte toto ma ... no, nie som upejpavej ... nerobí mi problém skočiť si do "nášho" krámku a prehrabať sa ponukou pri výbere vhodného modelu. Ale predsa len to bol pre predavačku neobvyklý pohľad - v súvislosti s mojou osobou - a tak na mňa vrhla pohľad iný, v kombinácii prekvapenia a pobavenia. Najlepšou obranou je útok - známa vec: "Vóóóbec vy tu po mne divne nepozerajte, ja tu mám s týmito gumami vyššie ciele, a vôbec, potrebujem nelubrikované, tak mi láskavo poraďte." Úsmev pokladníčke trochu primrzol, lebo akosi netušila čo to meliem, tak som ju hneď sprdol, ako to že nevie, čo predáva. A s výrazom znalca som zakúpil dve krabičky bez poznámky lubrikated.

  Toľko prvá fáza. Teraz som zbalený, výstroj obohatená o nový prvok, zatial len v pohotovostnej polohe. Nebojím sa, že nebude treba - vyzerá to na pekný hic, pre najbližšie štyri dni. Ide sa na kopečky! Normálna hrebeňovka, akurát obohatená o solídny výskum. Prežitie v drsnej, niekedy aj polodrsnej prírode je vážna vec a príprava si vyžaduje seriózny prístup. Žiaľ, nie vždy je výskumník pochopený. V krajnom prípade ho môžu mať všetci za blázna. Alebo úchyla. Záleží od situácie.
  Do stúpania som vyrazil zatiaľ vybavený len vodnou zásobou v pevnom obale, teda litrová čutorka. V druhej pollitrovke bola dezinfekcia. Repák, pochopiteľne (destilát z cukrovky - pre nezasvätených). Načo ťahať zbytočnú váhu do najväčšieho prevýšenia. Zdroj vody mi vychádzal asi tak na poludnie. Akurát som si musel voľačo z nadmorských metrov zostúpiť.
Všetko klapalo, slnko nad hlavou a ja som stál pri prameni. Ale neďaleko stáli nejaké chajdy a teda celkom prirodzená bola aj prítomnosť ľudí. Vôbec ma nenapadlo, že by mohol byť nejaký problém, proste normálne naberám vodu ako vždy. Lenže tentoraz do primerosu. Tá postaršia dáma sa do mňa obula že som úchylák a hovädo a že to vidia tie deti a čo si potom majú myslieť a že čo potom z nich vyrastie. Ani som sa nedostal ku slovu. Tak som si len mlčky šiel za svojím cieľom. Naplnil jednu gumu druhou a druhú,  teda už vlastne obidve, vodou. Reku, radšej dvojmo, pre sicher. Konce som zauzľoval, oba spoločne do jednoduchého uzla. Chyba. Večer, keď som sa chystal k vareniu, vznikol problém - s rozuzľovaním. Použiť čepeľ noža bol nápad nedobrý a poldruhého litra sa porúčalo namiesto do ešusu na spacák. A dve gumy zo zásob výstroja mínus. Takže to bude dnešná večera bez polievky. Alebo bez čaju? Bez čaju žiť odmietam, takže pojem olejovky. Tiež ma napadlo, že budem mať bagáž o tie dve (prázdne) šprcky ľahší, čo je ale - pochopiteľne - blbosť, lebo ich aj tak musím odniesť domov. Alebo do najbližšieho odpadkového koša. A nie medzi výbavou, ale v oddelení "bordel". A tú čínsku nudlovku (... rezancovku, slížovku ... ako chcete) si aj tak neodpustím. Bude o deň neskôr na obed. Ráno preto znovu pre vodu. Na mape je po ceste ďalší vodný zdroj - moja osobná poznámka od šlapačky naprieč hrebeňom spred roka. Naberačka č. 2, že by radšej len do jednej pryže, keby som to úspešne roztrhol pri otváraní znovu? Nie, radšej nie, len ich zauzľujem každú zvlášť. A poriešim to tak, že najprv vsuniem kondomériu do celtového valca, aby som čo najviac využil objem, samotné naplnenie sa potom prevedie pomocou čutorky. Vymyslené perfektne, len som pozabudol na predošlý problém. Ženské pokolenie. Čo tam už, nad starou babou, obrblanou, puritánskou človek mávne rukou, ale toto boli tri mladé žaby, vysmiate a atraktívne. Ja som naopak človek tichší a uzavretejší (pred mladými žabami, vysmiatymi a atraktívnymi) a vybaľovať tam materiál určený pôvodne predsa len pre použitie diskrétnejšie, som jednoducho nenašiel odvahu. No tak som sráč, no a čo. Predavačky v "našom" obchodíku nie sú už zrovna mladice, človek potom odvykne. Zhodil som bágel asi 20 metrov od ich veselého džavotu, a teda aj od studničky a chodil som s čutorou hore a dole a zase hore, než som tú gumolátkovú cisternu (plus ešte onú čutoru) znovu naplnil. Ako pako. Potom som, už zbavený ostychu, mužne nahodil batoh na ramená a rozlúčil sa posledným pohľadom s troma gráciami. Ležali v tráve, len v kraťasoch a opaľovali si svoje mladé kopečky, každá originálnych tvarov, ako príjemný - pre potechu oka - ekvivalent ku kopcom okolitým. Ony totiž hanblivé neboli ani trochu. A človek pri tom ťažko  len tak zaženie dotieravú myšlienku, ktorá ho vytrvalo presvedčuje, aký je magor. Radšej som vypadol späť na hrebeň.
Čínska na obed bola. Kondomy som pri rozmotávaní uzlíkov pochopiteľne pretrhol. Našťastie som mal známu alumíniovú nádobu, už skúsene, v pohotovosti, teda som úspešne dve tretiny obsahu zachránil. Voda mala síce od tej gumy chuť nevábnu, ale na polievku to stačí. Ono sa to prevarí, že? A korenie orientálne pachute potlačí.

  Trochu sa zatiahlo. Holčatá si kozičky asi zabalia neopálené, ale mne aspoň pitné zásoby vydržia do rána. A variť si budem až zajtra na obed. Večer sa človeku aj tak nechce, maximálne zelený. Tea. Na potrhané primáky kašlať, veď aj tak sú iba na jedno použitie. Či ako u koho? Tempo som si včera rozplánoval tak, aby som mohol ráno znovu dobrať vodu z horského potoka, ktorý by hádam vari nemal byť znečistený. A veď mám repáček. Ten mikroorganizmy zdraviu neprospešné spoľahlivo zabíja. Aleaspoň si to tak vždy nahováram (asi by to chcelo ďalší seriózny výskum). Samozrejme beriem aj do gumy. Radšej len do jednej, zásoby sa tenčia. A v KPZ-ke som objavil (kedyže si ju naposledy kontroloval, čo?) gumičku. S tou vrch stiahnem a otváranie by mala odniesť maximálne ona. Tentokrát som bol široko ďaleko sám, všetko prebehlo suverénne v dokonalosti samej. Zagumičkované ústie trošku slzilo, ale keď si ten valec pripnem zvislo, slziť sa nebude. Akurát ťažisko batohu posuniem o niečo nižšie a o voľačo dozadu. Detailík.
  Čas obeda. Celkom sa teším, ako tretí pokus prebehne v 100%-nej úspešnosti a ja môžem večer v hospode hrdo prehlásiť, aká je to skvelá vec a seba uspokojiť faktom, že tu teraz nešaškujem zbytočne. Zhodím teda rozšafne tornu - no - akurát na skalu, blbec. Zásobáreň, pochopiteľne, nápor nevydržala a miesto spacáku to tentoraz odniesla mapa, ktorú nosím mimo bágel, a ktorá pod inkriminovanou skalou bola predtým položená, určite nie náhodou, ale vyšším riadením pánbožkovho námestka pre záležitosti srandovné. Ani len som nezahrešil. Chvíľu som sa smial smiechom šialenca, potom vyložil na seba svoj údel aj s pripevneným spľasnutým celtovým objektom neurčitého tvaru, z ktorého - ktovie prečo -  kvapkala voda. Mapu som musel niesť rozbalenú v rukách, nech trochu preschne a svoje dobrodružné kroky som nasmeroval šikmo dole. Kašlem na obed, kašlem na hory, večer som v kempe, dám si párky a pivo. Niekoľko pív! Domov ponáhľať nemusím. Na pondelok mám voľno.

  A myslíte, že to je koniec? Ach!
 
  V tom kempe a pri tom pive si ma vyhliadla ona pohoršená dáma z prvého tankovania. Kto vie, kde sa tu vzala, veď to sem nie je až tak blízko. A pohoršenie nad mojím pokusom bolo to tam. Voľajako sa jej to v hlave rozležalo, alebo to len hrala pred tými deckami, vtedy tam. Teraz si asi dala dohromady moje pohlavie, fakt, že som sám, a tiež pôvodný účel, pre ktorý bol testovaný výrobok vyrobený, a dala sa ma nepokryte baliť. Somár ja, som jej vzal citrusferneta, nech mám pokoj, ale výsledok bol presne opačný, zvlášť keď mi došlo, že tohto môjho panáka necucala tento poetický večer ako prvého.
"Pardon.", presadol som si aj so svojím štucákom k vedľajšiemu stolu a rozmýšľal, že by som si mohol toho posledného primáka natiahnuť na hlavu, aby sa pomyslený kruh konečne uzatvoril. A že, keď si do toho celtového obalu nabudúce vsuniem tú PET-ku, podľa ktorej sa onen obal šil, urobím asi to najrozumnejšie, čo môžem.

  P. S.   Hľadám parťáka za účelom otestovania spitnenia nepitnej vody - v rôznom stupni znečistenia - repným brandy, s prípadným možným rizikom toaletných dôsledkov ...

_______________________
Pavol Benža - Bača
Trapsavec 2008